športovo-hudobný festival Bláznivé leto 2008 na Domaši

Krásna akcia, skvelá atmosféra a veľa pohody! a FOTOGALÉRIA

Pozdravujeme všetkých bláznenia chtivých ľudí, ktorí vytvorili v dňoch 8. a 9. augusta 2008 na Domaši v stredisku Dobrá neopakovateľnú atmosféru. A to naozaj a bez nadsázok. Celý festival sme pripravovali takmer rok. Zažili sme veľa sklamaní ako organizátori, ale taktiež veľa pozitívnych a výskania chtivých momentov. Spoznali sme nie kopec, ale hordu zaujímavých, šikovných, vtipných, veselých, milých, ústretových ľudí, ktorým sa chceme poďakovať za to, že pomohli vybudovať a naplniť náš areál atrakciami (Jozef Gémeš Trade Fuji Humenné, Snickers, Filmový stan), kvalitným muzikantským umením, priniesť na naše pódium zmes rôznych žánrov, ktoré sa ukázali ako atraktívne a baviace masu aj hŕstku ľudí. Veľká vďaka patrí sponzorom, ktorí svojou participáciou preukázali dôveru v náš festival ako aj v naše organizátorské schopnosti. Zvláštne poďakovanie patrí všetkým účinkujúcim, ktorí sa postarali o uvoľnenú atmosféru, privádzali publikum do vytrženia, nenechali ho vydýchnuť ani na chvíľu tak ako publikum nenechalo účinkujúce kapely dýchať ani po odohratí naplánovaného koncertu a bolo hladné, žiadostivé a nenásytné. V muzikantskom ponímaní proste na jednotku! Ďalšia nesmierna vďaka patrí všetkým ktorí nám pomáhali udržať festival v bezproblémovom chode, chlapcom a dievčatám zo Žiliny (ktorí nás prekrstili na „dopiť pivo, ide robota“), Pezinka, Púchova, Vranova, Bardejova, Prešova a zovšadiaľ. Nášmu skvelému tímu ktorý varil najlepši guľáš na svete;) Aj keď je Bláznivé leto na Domaši východoslovenská akcia, podarilo sa nám jeho myšlienkou a obsadením nadchnúť našich najbližších, ďalej kamarátov, kamarátov našich kamarátov zo všetkých kútov Slovenska, bez rozdielu veku a pohlavia a ďalších zaujímavých a vo festivalovom a hudobnom prostredí známych a aktívne sa pohybujúcich ľudí. Ďakujeme Rudave a Oravarockfestu za podporu, otvorenosť, chuť komunikovať a vymieňať si skúsenosti, ale aj telefónne čísla, ktoré nám pár krát vyriešili kdejaký organizačný problém.

Festivalový boom na Slovensku nemá konca kraja. V posledných mesiacoch sme mali pocit, že si každý povedal, prečo si nespraviť vlastný festival. Veď je to čistá ryža! Aby bolo jasné, je to predovšetkým o tom, či sme schopný vybehať všetky úrady (niekoľko krát za sebou v rozmedzí troch mesiacov), získať potrebné povolenia, vypracovať krízové plány, milión krát volať jednému zo sto ľudí zainteresovaných do celého projektu, milión krát omieľať to isté a potom ešte aj s úsmevom to zopakovať po toľko nenávidenej otázke „A o čo vlastne ide?“ bez ohľadu na to, že si ten dotyčný nepamätá ani slovo z posledného rozhovoru.  Vždy sme si povedali „Budiž...“, nadýchli sa a začali rokovať odznova. Sem tam spadla dohodnutá ponuka zo stola, zapadla prachom a buď sa oprášila, alebo ju ten prach zapadol, resp. ju niekto poslal cez skartovačku s vedomím, že odosiela fax. Necelý rok príprav nás stál čím ďalej tým viac psychických a v poslednom týždni aj fyzických síl. Celkovej nepohode nás organizátorov prispeli aj dodatočné rušenia dohôd, ktoré mali byť pôvodne konštantné. Sto ľudí, sto chutí! A aký vlastne bol športovo-hudobný festival Bláznivé leto na Domaši 2008 vo svojom finále?

Najprv sa vyjadríme k programu a k návštevníkom, ktorí to tam s nami absolvovali počas oboch festivalových dní. V skratke sa naplnili naše dohady o tom, že každý z vás, ktorým náš festival nie je ľahostajný a podporili ste ho svojou účasťou, ste dostali hudobne viac ako ste sami očakávali. Dôkazom budiž piatkové predĺženie programu z plánovanej 1 hodiny rannej na 2:15hod. To znamená, že pódium šľapalo na stopäťdesiat percent. Práca SBS služby bola bezproblémová, skvelá komunikácia a navyše ohľaduplný prístup návštevníkov festivalu nám nedali veľa zabrať. Skvelým spestrením nášho festivalu boli atrakcie, ktoré so sebou priniesli Snickersáci. Škoda, že kvôli dažďu museli v sobotu odísť. Miernym sklamaním bola účasť v športovej časti festivalu. Na poslednú chvíľu sme zrušili turnaj vo vodnom futbale. Ostatné turnaje boli naplnené tak na 50%. Najviac sa nám osvedčil turnaj v minifutbale v klietke. Čo sa týka pódia a ozvučenia, musíme povedať, že firma BV Music Košice odviedla vynikajúcu prácu už druhý rok za sebou a tiež nám chlapci v mnohom vypomohli. My sme ich zas prekvapili tým, že sme im pomáhali s vykladaním a nakladaním pódia a zvukového aparátu. Načo sa bavili o tom, že ešte nezažili, aby usporiadateľ nosil pódium! Tu by sme chceli všetkých nezainteresovaných ľudí upozorniť, že nami pripravovaný festival Bláznivé leto nebol o kecaní, ale o tvrdej drine, fyzickej práci, o rokovaniach, ponocovaní, každodennom plánovaní, celoročnej ústretovosti zo strany našich priateliek atď. Našou prácou nebol len program, prachy a sponzori, ktorí do nás „nalejú státisíce“, ale aj svedomitá príprava, psychické a fyzické vyčerpanie. Jednoducho od šrubky na oplotení cez moment, kedy doznela „Guantanamera“ až po niekoľkodňovú uzatváračku festivalu. Momentálne keď dopisujeme tieto riadky si môžeme povedať, že ročník 2008 máme za sebou!

Hudobnú časť nášho festivalu štartuje „Súboj kapiel“. Tohto roku postúpilo do finále 8 kapiel, z ktorých sa dve nedostavili. Do súboja o nahrávanie profi singla v Bratislave, v štúdiu Mama Recordings sa pustili tieto finálové kapely (prihlásených bolo 26 kapiel z celého Slovenska): Čo koho do toho, Haluzotvoristika, Anytime, H.E.O.S., Perpetuum Mobile a Sunlips. Víťazom sa stala kapela Sunlips (PO a KE), ktorá nás presvedčila vo viacerých smeroch, práca na pódiu, komunikácia s publikom, zohranosť kapely, potenciál jej tvorby a celkový dojem na pódiu. Na rozdiel od Perpetuum Mobile, ktorý sa podľa nás ešte stále hľadajú, majú Sunlips jasne definovaný štýl a pracujú v rámci neho ako najlepšie vedia. A je to určite kus práce, ktorý odvádzajú. Ďalším horúcim adeptom boli Anytime. Z ich nahrávok sa k nám dostala naozaj kvalitná kapela, ktorá vie skladať silné a chytľavé skladby v slovenčine ako aj v angličtine. Sunlips narozdiel od Anytime vsádzajú na rodnú slovenčinu. Každá kapela disponovala skvelým hráčskym potenciálom, tvorí zaujímavú a napokon aj kvalitnú muziku.  To nám bolo jasné už z nahrávok a tak sme sa zamerali počas finále na ich koncertné umenie. Anytime nás napriek skladbám s veľkým potenciálom naživo nepresvedčili úplne. Možno bolo ich vystúpenie ovplyvnené ešte malým počtom divákov, nevieme presne. Perpetuum Mobile sa pre pódiá narodili, sú vyhratí, ale viac by som vsadil na vlastné skladby ako na prerábky, čo sa týka súťaže. Každopádne ich koncert vrelo doporučujem. Týmto chceme ešte raz pogratulovať kapele Sunlips ich zaslúženému víťazstvu a tešíme sa na ich singel.

Hlavný koncertný program zahájila v piatok kapela Coolaction, ktorá minulý rok zvíťazila v Súboji kapiel a okrem nahrávania singla Rock Story si zabezpečila účasť v našom hlavnom programe pre rok 2008. V kapele došlo od minulého roka k zmene na poste speváka. Neviem, prečo Marián „Fero“ Ferenc kapelu opustil, no každopádne nám na pódiu chýbal. Kapela predviedla svoj štandardný výkon. Veľa fanúšikov sa chytalo na ich hardrock, ktorým pomohli nakopnúť celý festival a podieľať sa úspešne na vytváraní celkovej atmosféry Bláznivého leta.

Prvých vášnivcov donútila kapela Velvet Stone k tomu, že skončili aj so zátarasou takmer pred pódiom, na čo musela operatívne reagovať SBS služba a posunúť vás všetkých pár metrov dozadu. Velveťáci všetkých bavili a publikum ich hudbu prijímalo otvorenou náručou. K vzájomnej radosti prispel aj fakt, že na domácej pôde Velveťáci nehrali niekoľko mesiacov. Kapela urazila za posledný rok kus cesty a právom si našla obsadenie v našom programe. Chlapci absolvovali niekoľko zaujímavých akcií v Prešove, Košiciach,  Humennom,  Stropkove atď. a obsadili ich aj v programe ďalších slovenských festivalov. Kapela má lokálne podchytenú slušnú fanúšikovskú základňu, ktorá zavítala vo veľkom štýle malej revolúcie práve k nám. V areáli sa to len hemžilo nadšencami v tričkách s nápisom Velvet Stone, ktorí dostali svoju dávku Velveťáckeho muzikantského umenia, ktoré je nutné rozšíriť do ďalších kútov Slovenska.

O prvý masový presun fanúšikov pred pódium sa postarala počas svojej premiéry Barbora Balúchová so svojou novou kapelou Red Rose. Spolu s jej manažérom Maťom sme tak pripravili premiéru tejto výlučne ženskej formácie. Hudobníčky všetkých presvedčili svojim vystúpením, komunikáciou s publikom, technikou hry, príťažlivým výzorom a hudobným cítením. Prvotná nervozita kapely veľmi rýchlo opadla, tak ako aj neisté očakávania návštevníkov festivalu. Kapela hrala vlastné skladby, ale nechala si pár tromfov v rukáve.  Ako nám všetkým mierne padali sánky nadol a úsmevy striedali nadšený potlesk, nabila nás kapela Red Rose ďalšou rockovou energiou odohraním prerábky od Guano Apes – Open your eyes. To už sa ich vystúpenie chýlilo k záveru a v publiku vytváralo atmosféru, ktorá spustila vlnu pridávačiek, prítomnú nielen počas prvého dňa festivalu. Dáme si aj nejakú perličku a to, že na nacvičenie programu mala kapela len pár týždňov (myslím, že presne dva týždne). Kapele Red Rose chceme pogratulovať k úspešnej premiére počas ktorej si isto zaistila prvých fanúšikov a náš festivalový program nakopla správnym smerom a nabila fanúšikov energiou, ktorú odovzdávala počas svojho vystúpenia.

Okolo pol deviatej večer zaplavilo pódium červené svetlo a pred hradbou bicích stáli tmavé postavy hudobníkov, ktorých set odštartovalo krátke atmosférické intro. Boli to Massriot s Robom Šimkom za mikrofónom. Lacike sa s nim striedal v sólach, Ivan pochodoval s bassgitarou á la Trujilo. Kapela bola vždy v pohybe, hustila do publika svoje skladby pripravené už na výlisky prvých CD´s debutového albumu a diváci ochutnávali a ochutnávali. Massriot ukázali, kde sú ich hudobné chute a zakomponovali do svojich štandardných songov ale aj jasných peciek (či už tvrdších alebo poprockovejších) aj nejakú tú klasiku ako Seek & Destroy. Ďalšou perličkou na našom festivale bolo live natáčanie nielen “červenej ruže”, ale aj Massriot, vďaka čomu uvidíte niektorý z predvedených songov v hitparádach v jednotlivých slovenských televíziách alebo v bonusovej časti na DVD-ičku kapely. Uváženie je predovšetkým na kapele. Každopádne tento materiál nezapadne prachom. Aby fanúšikovia boli ešte vo väčšom vytržení a dostali opäť niečo viac, rozbehla sa kapela hneď po prídavku do publika, diskutovala s fanúšikmi a podpisovala a podpisovala. A ja som si lámal hlavu s nejakým stanom na autogramiády. Opäť som sa niečo naučil a potvrdilo sa mi staré heslo, že daj na radu muzikanta. Chlapci ďakujem za novú skúsenosť. Inak je to aj známka toho, že kapela svojich fanúšikov zbožňuje a tak to aj má byť! Hláška zo zákulisia: Robo sa hneď po akreditácii rozbehol do vody a kúpal sa a kúpal sa...miestami mi pripomínal toho najmierumilovnejšieho hrocha a častoval ma výdatným pozdravom. Potom zašiel s kapelou na guláš a jedol a jedol. Stačilo bulváru, pretože čo sa dialo na pódiu máte verím ešte živo v pamäti.
Velvet Stone, Red Rose aj Massriot pripravili atmosférický kotol pod pódiom, do ktorého pridala poriadne sústo svojej tvorby aj kapela Nocadeň a publikum mohlo vrieť ďalej. Je tomu pár rokov čo som ich videl naposledy live z už rôznych dôvodov. Vedel som, že Bláznivé leto  to istí a celý náš mini-manažment sa na Kopinovcov a spol. tešil. Spievali sme s nimi na boku pódia, tancovali a vychutnávali si tak plody nášho celoročného úsilia. Dovolím si tvrdiť, že nám kapela dala to, čo sme aj očakávali: radosť, vášeň, tanec. Koncert sa blížil k záveru a ani sa nám nechcelo veriť, že Nocadeň dohrávajú. Rasťo schádzal z pódia, upínal som k nemu oči a na jazyku som mal prosbu o prídavok, ktorú som ani nemal šancu vysloviť, pretože Rasťo ma predbehol a upokojil, že neboj ešte zahráme! Odľahlo mi a hneď som info posunul ostatným. Aj im odľahlo. Ľudia pred pódiom boli neskutoční, odviazaní a blázniví! A takýchto fanúšikov sa nedá sklamať, stačí proste pridávať. Keď si ľud pýta, kapela sa cíti na pódiu ako ryba vo vode. A takýto dojem som mal aj z vystúpenia Nocadeň.
Pre pozíciu headlinera prvého dňa sme zvolili Lavagance, nečakanú partičku na našej scéne,  pripomínajúcu britský export, čím nášmu festivalu prispeli Smashovci ďalším rozmerom. Chceli sme, aby sa v piatok nielen skákalo, ale aj tancovalo, čo sa od úvodných tónov až po záverečný prídavok splnilo do bodky. Dôvod? Prostý. Publikum otvorené na stodesaťpercent všetkým žánrom a chutiam, ktoré sme vďaka všetkým účinkujúcim priniesli na Domašu. Ľudia boli zhypnotizovaní ako som očakával, nakoľko som ešte nepočul o žiadnom nevydarenom koncerte kapely. Dal som na skúsenosť a navštívil ich na prešovskom koncerte ešte vo februári. Verte, že youtube je fajn, ale na poctivý koncert sa nehrabe, pretože ich muzika naberá na intenzite práve počas live performance. Lavagance všetkým rolu headlinera potvrdili a miestami sme mali pocit, že budú musieť pridávať aj zo trikrát. Ich hudba totiž zvalcovala všetkých a všetko pred pódiom (len ten nešťastný strom tam ostal stáť!).

Piatkový koncertný program zakončila kapela October U2 revival, ktorá svoj koncert odštartovala okolo jednej v noci pre desiatich ľudí pod pódiom. To bol ale iba štart, nakoľko sila piesní U2 a ich skvelé prevedenie v podaní Octobra rýchlo zaplnila priestor pred pódiom! Osobne som sa vďaka Octobru presvedčil o pozitívnom význame revivalových kapiel. Chlapcom okolo speváka Bona Juraja chcem poďakovať za skvelý koncert a skladám klobúk pred ich interpretáciou, pretože revivalové kapely sú buď dobré alebo zlé. A October je dobrý! A nedovolím si nedať aj prívlastok BLÁZNIVÝ!

V sobotu sme sa prebudili do zatiahnutého rána a s príchodom do areálu začalo aj pršať. Scenár identický s minulým rokom. Manažment zasadol a manažment si povedal, že tak to nie! Aj keby fúriky padali hrať sa bude (citát Tomáša zo Ska2tonics)! Obvolal som všetkých účinkujúcich, že všetko platí, časy sa neposúvajú, maximálne sa bude predlžovať ako včera, no vedel som, že to bude záležať najmä na ľuďoch a na tom, akú atmosféru vytvoria. V sobotu sa hralo pod heslom: „Hudbou proti dažďu!“

Hlavný koncertný program otvoril Pavol Petrík Band zmesou vlastných hitov a pridal aj nejaký ten cover od IMT Smile – Nepoznám a od Richarda Müllera  Milovanie v daždi, mám rád zmysel pre humor a situačné napasovanie, kontext  a pod. Spolupráca medzi Bláznivým letom a PP bandom vznikla na základe chuti prezentovať Pavlovu kapelu aj na Domaši. Vlastne nielen jeho, ale aj všetkých umelcov, ktorí sa u nás tohto roku postavili na pódium. Tešíme sa na Pavlovu dosku a veríme, že čoskoro vyrazí na vlastné turné k podpore svojej tvorby a novo vznikajúceho albumu. Budeme mu v pätách.

Myslím, že najdivokejšou smečkou na našom pódiu bola kapela Heľenine oči. Kapela z nášho regiónu, pre našich ľudí, texty vtipné a ľahko zapamätateľné, refrény popevné a chytľavé. Mnohí ocenili nápad nášho bažanťáckeho partnera umiestniť niekoľko veľkých dáždnikov pred pódium, čím sa tam okamžite rozbehlo kvantum ľudí. Najvtipnejším momentom z ich vystúpenia bol cca. päťdesiat ročný pán, ktorý zo seba stiahol tričko, skákal v blate a mával tričkom nad hlavami ostatných fanúšikov. Som rád, že tvorba kapely Heľenine oči má viacgeneračných fanúšikov a ako som sa presvedčil zbaví zábran asi každého bez rozdielu veku, pohlavia, či morálneho cítenia.

V bláznení a pobláznení nášho publika, ktoré sa časom rozrastalo aj napriek občasnému dažďu, pokračovala skupina najväčších bláznov na festivale Ska2tonics! Publikum ska ska skákalo, spievalo ich skladby (čo nás príjemne prekvapilo), smialo sa na vtípkoch kapely, ktorá si hranie u nás a naše publikum, svojich fanúšikov náramne užívala. Tretina nášho manažmentu sa zapozerala do ich saxofonistky a jej nástroja, ďalšia tretina dostala ocenenie, že všetko vybaví a posledná tretina sa tešila z úspechu a atmosféry, ktorú dva dni „naše“ kapely navodzovali a udržovali až  do konca. Ska2tonics odporúčam na každý správne bláznivý festival (poprosím nepoužívať slovo bláznivý  v názve, pretože naše právne aj keď sa zapozerá;) vie poriadne bojovať proti nespravodlivosti a zlodejine).

Tak ako minulý rok aj v roku 2008 sme sobotu štylizovali ako kubánsku noc. Tohtoročný sobotňajší program sme postavili na Mango Molas a Mango Salseros. Vlastne sme to vedeli už celý rok dopredu, pretože ako skončilo Bláznivé leto 2007, stretli sme sa s kapelou v nedeľu ráno v hoteli na raňajkách a dohodli veľké veci na rok 2008. Tohto roku sme túto našu štylizáciu posunuli o kus ďalej, nakoľko sa na naše pódium postavil „kubánec“ Tito Lazaro de Jesús Hodelin Thomas, milý to pán, skvelý spevák, ktorý naozaj žije muzikou a má ju v sebe doslova vkorenenú. Tito sekundoval už pri vystúpení Mango Molas, ktorý do publika nahustili dávku vlastnej portorikánskej salsy líznutej džezom.

Záber na naše organizačné schopnosti, ktoré sa ukázali mnohokrát v najlepšom svetle, mal takmer rovnaký príchod Molas, Salseros a ďalšej hviezdy večera Mariána Čekovského, s ktorým bola zakaždým veselá komunikácia. Ak ste si mysleli pri pohľade na naše plagáty, že headlinerom večera je práve Marián, neboli ste ďaleko od pravdy. Teda ste sa trafili na 50%, tak ako aj samotný maestro Čekovský, ktorý so sebou priniesol Kmeťa staršieho. Úlohu sobotňajšieho headlinu sme rozdelili práve medzi Čekyho a Mango Salseros s Titom za mikrofónom. Po výdatnom guláši a ďalšom občerstvení sa Čekovský a spol. nazvučili nadzvukovou rýchlosťou. Osobne by som to popísal následovne: „V momente keď mal Marián klávesy na pódiu, sadol za ne, začal hrať a ostatní sa pridali.“ Až v prvej polovici úvodnej skladby som si uvedomil, že to nie je zvukovka, ale že sa už hrá. Mnohí si nestihli ani vybehnúť pre pivo. Marián so svojou kapelou rozbalili set, ktorý trval na drzovku hodinu a pol (plánovali sme vystúpenie o dĺžke 60 minút). Nikomu takéto predĺženie nevadilo, práve naopak ľudia stále nemali dosť. Sme radi, že publikum bolo zakaždým hladnejšie a hladnejšie. Kmeťo starší sekundoval alebo sóloval, záležalo na tom, či sa hrali „Sklíčka“ alebo „A poštáres ável“. Čeky je umelec, ktorý bude hrať radšej hoci pre hŕstku ľudí, ktorí vytvoria náladu a atmosféru, akoby mal hrať pre masu nehybného publika. Práve vďaka vám všetkým, ktorí ste boli pred pódiom sa Mariánovi u nás tak náramne a výborne hralo, čím nás aj počastoval milými slovami a tiež pochválil guláš, ale zásluhu na jeho varení mal iný maestro. Čeky svoje vystúpenie zakončil „obligátnou“ skladbou „Myslím, že môže byť“ a odišiel so slovami „...dobrý festík, skvelá atmosféra..“

Sobotňajšia kubánska noc vyvrcholila vystúpením Mango Salseros s Titom Lazaro de Jesús Hodelinom Thomasom za mikrofónom. Vystúpenie sa nieslo v znamení prerábok popredných salsových umelcov, mnohí z vás spoznali takmer celý repertoár a podstatné je, že sa tancovalo, zvŕtalo a miestami spievalo (najčastejšie v refrénoch). Niekoľko Východoslovákov sme naučili inému žánru, inej kultúre a iným rytmom s akými sa stretávate na live akciách či diskotékach. Čo bolo aj našim cieľom. Celý festival zakončili Salseros piesňou „Guantanamera“ spolu s vašim speváckym supportom poznačeným pokročilou hodinou.


http://gallery.me.com/dominik.petro#100012 - prvá oficiálna galéria